100.000 rěčacych w lěće 2100 // 2100 comy 100.000 serbski powědajucych // 100.000 Sorbisch-Sprechende - Projekt ZARI

Na wčerawšej zjawnej prezentaciji projekta ZARI, kotryž je w nošerstwje Domowiny, wuwědomichu sobudźěłaćerki a sobudźěłaćerjo zajimcam, kak chcedźa tutón konkretny zaměr docpěć.

Hesło projekta ZARI je “syć za regionalnu identitu a serbsku rěč” na- a wutwarić.    “Cil našeho projekta je, zo budźe po cyłej Łužicy zaso normalne, serbować. Zo awtomatisce wšudźe serbsce strowiš. Zo kóždy wě, što “Dobry dźeń” a “Božemje” rěka. Zo so w serbskej rozmołwje do němčiny njezměni, hdyž su němskorěčni přitomni a zo sej dźeń a wjace ludźi – kaž tež wsy, města a kónčiny – serbšćinu jako swoju rěč znowa wotkrywaja.”, tak Diana Pawlikowa, kotraž projekt sobu koordinuje.

Rěč a syć Wo sćěhowace kónčiny stara so tučasnje pjeć rěčnych motiwatorow projekta ZARI:

Maria Šołćic za kónčiny Kulow, Wojerecy a Halštrowska hola

Lucian Kaulfürst za kónčiny Malešecy, Kubšicy, Bukecy

Frank Knobloch za kónčiny Łaz, Sprjewiny doł a Delni Wujězd

Juliana Kaulfürstowa za kónčiny wokoło Slepoho a Wochoz

Raphaela Wićazowa za kónčiny Wulka Dubrawa, Radwor, Rakecy, Njeswačidło, Bóšicy a Hodźij.

Rěčni motiwatorojo maja nadawk, serbske projekty přewjesć a syć serbsce rěčacych respektiwnje potencialnych rěčacych natwarić. Proces tuteje rěčneje rewitalizacije bazuje tež na wosobinskej situaciji wobydlerjow. Móžne prašenja na tutych su na přikład: štó z kim hdźe a hdy kotru rěč nałožuje, kajke je nastajenje ludźi k serbšćinje, a što tomu zadźěwa, zo serbuja. Nadawk rěčnych motiwatorow je, za serbsku rěč sensibilizować a lóšt za nawuknjenje tuteje zbudźić.

Zaměr je, nowu dwurěčnu normalitu we Łužicy wutworić a atmosferu tworić, kotraž ludźi pohonjuje, sej rěč swojeho regiona přiswojić. Za to chce ZARI nimo wutwara syće rěčnych kursow w regionach předewšěm intensiwniše wuwučowanske poskitki a inowatiwne wuknjenske materiale wuwić. Wo tutón wobłuk stara so wědomostny sobudźěłaćer Julian Nyča.

Wědomostny přewod

Rěčni motiwatorojo nadźěłaja informacije wo situaciji w jich kónčinje, kotrež wědomostnymaj sobudźěłaćerkomaj dr. Corduli Ratajczakowej a prof. dr. Nicole Dołowy-Rybińskej dale sposrědkuja. Wědomostnicy projekt wědomostnje přewodźitej a chcetej koncept za rěčnu rewitalizaciju wuwić. Kónc 2024 ma so na zakładźe praktiskich nazhonjenjow a wědomostnych dopóznaćow, akciski plan wudźěłać. 

Regionalny management

Nimo rěče hraje kultura wulku rolu w projekće ZARI. Zetkawanišća, towarstwa abo zarjadowanja w regionach zajimcam móžnosć, mjez sobu do kontakta přińdź a jednorje serbować. Mnoho tutych poskitkow so přez čestnohamtskich organizuja. Wěda wo tym, štó što čini zwonkastejacym často njeje znata. Tohodla chce projekt ZARI strukturu – syć za serbsku ludowu kulturu, wuměłstwo a towarstwowy engagement – natwarić.

Wažnu rólu budu při tym kulturni posrědnicy hrać. Woni maja lajkow a profijow zwjazać a lokalne cyłki podpěrać. Kulturni posrědnicy maja w sćěhowacych wobłukach fachowje wusměrjene dźěłać: muzeje, domizniske stwy, hudźba, reje, literatura, dźiwadło, film, ludowe a tworjace wuměłstwo, drasta a sport. Natwar tutoho regionalneho managementa leži pola Sonje Hrjehorjoweje. Ju budźe Jadwiga Bryckec wot srjedź nowembra jako prěnja z teama kulturnych posrědnicow podpěrać.

Z tutymi instrumentami chce ZARI do přichoda serbsku rěč w přichodźe zdźeržeć a rewitalizować. 100.000 rěčacych w lěće 2100 docpěć, je tuž dołho sahacy zaměr, kotremuž ma so krok po kroku zbližić.

+++

Na wcorajšnej zjawnej prezentaciji projekta ZARI, kenž jo w nosaŕstwje Domowiny, su sobuźěłaśeŕki a sobuźěłaśerje zajmcam wuwědobnili, kak kśě ten konkretny zaměr dojśpiś. Moto projekta ZARI jo “seś za regionalnu identitu a serbsku rěc” na- a wutwariś. “Cil našogo projekta jo, až buźo pó cełej Łužycy zasej normalnje, serbowaś. Až awtomatiski wšuźi serbski strowiš. Až kuždy wě, co “Dobry źeń” a “Bóžemje” groni. Až se w serbskem rozgronje do nimšćiny njezměnijo, gaž su nimskorěcne pśibytne a až sebje źeńk ak źeńk wěcej luźi – ako teke jsy, města a strony – serbšćinu ako swóju rěc zasej nadejdu” groni Diana Pawlikowa, kótaraž projekt sobu koordiněrujo.

Rěc a seś

Wó slědujuce strony stara se tuchylu pěś rěcnych motiwatorow projekta ZARI:

Marija Šołćic za strony Kulow, Wórjejce a Halštrojska góla

Lucian Kaulfürst za strony Malešecy, Kubšicy, Bukecy

Frank Knobloch za strony Łaz, Sprjewiny doł a Dolny Wujězd

Juliana Kaulfürstowa za strony wokoło Slěpego a Wochoz

Rafaela Wićazowa za strony Wjelika Dubrawa, Radwor, Rakecy, Njeswačidło, Bóšicy a Hodźij.

Rěcne motiwatory maju nadawk, serbske projekty pśewjasć a seś serbski powědajucych respektiwnje potencielnych powědajucych natwariś. Proces toś teje rěcneje rewitalizacije bazěrujo teke na wósobinskej situaciji wobydlarjow. Móžne pšašanja na toś tych su na pśikład: chto z kim źo a ga kótaru rěc nałožujo, kake jo nastajenje luźi k serbšćinje, a co tomu zajźujo, až serbski powědaju. Nadawk rěcnych motiwatorow jo, za serbsku rěc sensibilizěrowaś a lušt za nawuknjenje toś teje wubuźiś. Zaměr jo, nowu dwójorěcnu normalnosć we Łužycy wutwóriś a atmosferu stwóriś, kótaraž luźi pógnuwa, sebje rěc swójogo regiona pśiswójś. Za to co ZARI mimo wutwari seśi rěcnych kursow w regionach pśedewšym intensiwnjejše wucbne pórucenja a inowatiwne wuknjeńske materialije wuwijaś. Wó toś ten wobłuk stara se wědomnostny sobuźěłaśeŕ Julian Nyča.

Wědomnostne pśewóźowanje

Rěcne motiwatory naźěłaju informacije wó situaciji w jich stronach, kótarež wědomnostnyma sobuźěłaśeŕkoma dr. Corduli Ratajczakowej a prof. dr. Nicole Dołowy-Rybińskej dalej pósrědnjaju. Wědomnostnice projekt wědomnostnje pśewóźujotej a cotej koncept za rěcnu rewitalizaciju wuwiś. Kóńc 2024 ma se na zakłaźe praktiskich nazgónjenjow a wědomnostnych dopóznaśow, akciski plan wuźěłaś.

Kultura a seś

Mimo rěcy grajo kultura wjeliku rolu w projekśe ZARI. Zmakanišća, towaristwa abo zarědowanja w regionach bituju móžnosć, mjazy sobu do kontakta pśiś a jadnorje serbowaś. Wjele toś tych pórucenjow se pśez cesnoamtskich organizěrujo. Wěda wó tom, chto co gótujo zwenkastojecym cesto znata njejo. Togodla co projekt ZARI strukturu – seś za serbsku ludowu kulturu, wuměłstwo a towaristwowy angažement – natwariś.

Wažnu rolu budu pśi tom kulturne pósrědniki graś. Wóni maju lajkow a profijow zwězaś a lokalne cełki pódpěraś. Kulturne pósrědniki maju w slědujucych wobłukach fachowje wusměrjone źěłaś: muzeje, domowniske śpy, muzika, reje, literatura, źiwadło, film, ludowe a twórjece wuměłstwo, drastwa a sport. Natwaŕ toś togo regionalnego managementa lažy pla Sonje Hrjehorjoweje. Ju buźo Jadwiga Bryckec wót srjejź nowembra ako prědna z teama kulturnych pósrědnicow pódpěraś.

Z toś tymi instrumentami co ZARI do pśichoda serbsku rěc w pśichoźe zdźaržaś a rewitalizěrowaś. 100.000 powědajucych w lěśe 2100 dojśpiś, jo toś dłujko segajucy zaměr, kótaremuž ma se kšac pó kšacu pśibližyś.

+++

Bei der gestrigen Präsentation des Projekts ZARI, welches sich in Trägerschaft der Domowina befindet, stellten die Projektmitarbeiterinnen und -mitarbeiter vor, wie dieses konkrete Ziel erreicht werden soll und warum die derzeitige Weitergabe der sorbischen Sprache langfristig für den Erhalt nicht reicht.

Das Projekts ZARI möchte ein “Netzwerk für regionale Identität und sorbische Sprache” auf- und ausbauen. “Wir wollen mit unserem Projekt erreichen, dass es in der ganzen Lausitz wieder normal sein wird, Sorbisch zu sprechen. Dass man automatisch überall auf Sorbisch grüßt. Dass jeder weiß, was “Dobry dźeń” und “Božemje” heißt. Dass man im Gespräch nicht gleich ins Deutsche wechselt, wenn deutschsprachige Personen anwesend sind und, dass immer mehr Menschen – sowie Dörfer, Städte und Gebiete – Sorbisch als ihre Sprache wiederentdecken.“, so Projektkoordinatorin Diana Pawlikowa.

Sprache und Netzwerk

Um diese Gebiete “kümmern“ sich derzeit fünf Sprachmotivatoren des Projekts ZARI:

  • Maria Šołćic/Scholze für die Gebiete Kulow/Wittichenau, Wojerecy/Hoyerswerda und Halštrowska Hola/Elsterheide,
  • Lucian Kaulfürst für die Gebiete Malešecy/Malschwitz, Kubšicy/Kubschütz, Bukecy/Hochkirch,
  • Frank Knobloch für die Gebiete Łaz/Lohsa, Sprjewiny Doł/Spreetal und Wujězd/ Uhyst(Spree),
  • Juliana Kaulfürstec/Kaulfürst für die Gegend um Slepo/Schleife und Wochoz/Nochten
  • Rafaela Wićazowa/Lehmann für die Gebiete Wulka Dubrawa/Großdubrau, Radwor/Radibor, Rakecy/Königswartha, Njeswačidło/Neschwitz, Bóšicy/Puschwitz und Hodźij/Göda.

Die Sprachmotivatoren haben die Aufgabe, sorbische Projekte durchzuführen und ein Netzwerk Sorbisch-Sprechender bzw. potenzieller Sprecher aufzubauen. Der Prozess dieser sprachlichen Revitalisierung basiert auch auf der persönlichen Situation der Bürger. Mögliche Fragen an diese sind zum Beispiel: wer mit wem wo und wann welche Sprache anwendet, wie die Einstellung der Menschen zum Sorbischen ist, und was sie hindert, Sorbisch zu sprechen. Eine weitere Aufgabe der Sprachmotivatoren ist es, für die sorbische Sprache zu sensibilisieren und zu motivieren, sie zu lernen.

ZARI will eine neue zweisprachige Normalität in der Lausitz schaffen. Es soll eine Atmosphäre entstehen, die Menschen ermutigt, sich die Sprache ihrer Region anzueignen. Dafür möchte ZARI neben dem Ausbau von Sprachkursen in den Regionen vor allem intensivere Lehrangebote und innovative Lernmaterialien entwickeln. Um diesen Bereich kümmert sich der wissenschaftliche Mitarbeiter Julian Nyča.

Wissenschaftliche Begleitung

Die Sprachmotivatoren erarbeiten Informationen über die Situation in ihrem Gebiet, die sie den wissenschaftlichen Mitarbeiterinnen Dr. Cordula Ratajczak und Prof. Dr. Nicole Dołowy-Rybińska weiterleiten. Die Wissenschaftlerinnen werden begleitend bis Ende 2024 einen Aktionsplan entwickeln, welcher auf der Grundlage praktischer Erfahrungen und wissenschaftlicher Erkenntnisse basiert.

Kultur und Netzwerk

Neben der Sprache spielt Kultur eine große Rolle im Projekt ZARI. Treffpunkte, Vereine oder Veranstaltungen in der Region bieten Interessenten die Möglichkeit, miteinander in Kontakt zu kommen und Sorbisch zu sprechen. Viele dieser Angebote werden durch Ehrenamtliche organisiert. Wer dabei was tut, ist Außenstehenden oft unbekannt. Deshalb möchte das Projekt ZARI ein Netzwerk für sorbische Volkskultur, Kunst und Vereinsengagement aufbauen.

Eine wichtige Rolle werden dabei Kulturvermittler spielen. Sie sollen die Verbindung sein zwischen Laien und Profis und vor Ort unterstützen. Kulturvermittler sollen in folgenden Bereichen fachlich ausgerichtet arbeiten: Museen, Heimatstuben, Musik, Tanz, Literatur, Theater, Film, Volks- und bildende Kunst, Tracht und Sport. Der Aufbau dieses Regionalmanagements liegt bei Sonja Hrjehorjowa. Als erste aus dem Team der Kulturvermittlerinnen wird Jadwiga Brützke sie ab Mitte November unterstützen.

Mit diesen Instrumenten möchte das Projekt ZARI die sorbische Sprache in Zukunft erhalten und revitalisieren. 100.000 Sprechende im Jahr 2100 zu erreichen, ist daher ein langfristiges Ziel, welches sich Schritt für Schritt genähert werden soll.

Comments and Responses

×

Name is required!

Enter valid name

Valid email is required!

Enter valid email address

Comment is required!

Captcha Code Can't read the image? Click here to refresh

Captcha is required!

Code does not match!

* These fields are required.

Be the First to Comment