Lisćina kandidatow za nowowólby organow Domowiny 2025 – 2029

staw: 05.03.2025

                       

mjeno - namjet zapodaty wot župy/towarstwa/zwjazka:


Namjety za wólby předsydki/předsydy

Dawid Statnik -             
Župa „Jan Arnošt Smoler“ Budyšin
Župa „Michał Hórnik“ Kamjenc
Župa Dolna Łužyca z.t.
Serbske šulske towarstwo z.t
SKI Berlin z. t.

Namjety za wólby dweju městopředsydow

dr. Hartmut Leipner - Župa Dolna Łužyca z.t.
Marlis Młynkowa - Župa "Michał Hórnik" Kamjenc


Lisćina kandidatow za wólby zwjazkoweho předsydstwa

Franciska Albertowa - Župa Dolna Łužyca z.t.
Joachim Glücklich - Župa "Handrij Zejler" Wojerecy
Jan Ryćer - Župa "Jan Arnošt Smoler" Budyšin
Diana Wowčerjowa - Župa "Michał Hórnik" Kamjenc
Michaela Wróblowa - Župa "Michał Hórnik" Kamjenc
Kati Strukowa - Župa Jakub Lorenc-Zalěski z.t.
Alena Hiccyna - Serbske šulske towarstwo z.t.
Tomaš Suchy - Serbski Sokoł z.t.
Měrćin Brycka - Spěchowanski kruh za serbsku ludowu kulturu z.t.
Jěwa-Marja Čornakec - Towarstwo za spěchowanje SLA z.t.
Marko Hančik - Towarstwo Cyrila a Metoda z.t.
Roman Dźisławk - Towarstwo Cyrila a Metoda z.t.
Jan Bělk - SKI Berlin z.t.
Beno Bělk - Zwjazk serbskich spěwarskich towarstwow z.t.
Bjarnat Cyž - Zwjazk serbskich rjemjeslnikow a předewzaćelow z.t.
Syman Hejduška - Zwjazk serbskich wuměłcow z.t.

 

Namjety za wólby rewizijneho wuběrka

Tadej Cyž - Župa "Michał Hórnik" Kamjenc
Jan Kliman - Župa "Michał Hórnik" Kamjenc
Gabriela Linakowa - Župa "Handrij Zejler" Wojerecy
Lubina Dučmanowa - Župa "Handrij Zejler" Wojerecy

 

Namjety za wólby změrcowskeho wuběrka

Leńka Thomasowa - Župa "Jan Arnošt Smoler" Budyšin
Alfons Korjeńk - Župa "Michał Hórnik" Kamjenc
dr. Annett Brězanec - Maćica Serbska z.t.

 

Naši kandidaća so předstaja | Naše kandidaty se pśedstajaju

Měrćin Brycka –
kandidat za zwjazkowe předsydstwo Domowiny

 

Staroba: 40 lět

Powołanje: archiwar, přistajeny w Serbskim instituće

Kotre towarstwo Was namjetuje?
Spěchowanski kruh za serbsku ludowu kulturu z. t.

Kak dołho sće hižo čłon zwjazkoweho předsydstwa?
Sym z lěta 2021 čłon zwjazkoweho předsydstwa.

W kotrych druhich towarstwach/zjednoćenstwach sće aktiwny?
Maćica Serbska z. t.

 

Jěwa Marja Čornakec –
kandidatka za zwjazkowe předsydstwo Domowiny

 

Staroba: 66 lět

Powołanje: dramaturgowka

Kotre towarstwo Was namjetuje?
Towaršnosć k spěchowanju Serbskeho ludoweho ansambla z.t.

Kak dołho sće hižo čłonka ZP?
Dotal hišće nic.

W kotrych druhich towarstwach/zjednoćenstwach sće aktiwna?
ZSW (čłonka předsydstwa), Maćica Serbska, TCM, Spěchowanske towarstwo Serbskeho muzeja, Spěchowanski kruh za serbsku ludowu kulturu, Přećeljo Smolerjec kniharnje.

Čehodla chceće so w Zwjazkowym předsydstwje Domowiny angažować?
Wothladajo wot toho, zo je mje Towaršnosć k spěchowanju Serbskeho ludoweho ansambla z.t. za kandidaturu w ZP namjetowała, mam za wažne, zo so zastupjerjo towarstwow a župow prawidłownje zetkawaja, zo bychu wo problemach a nazhonjenjach w zwisku z wuwićom serbskeje rěče a kultury rěčeli.

Što su po Wašim měnjenju najwažniše temy serbskeho ludu?

  • wuwiće a skrućenje serbskeje rěče a kultury
  • młodym serbskim swójbam podpěru skićić
  • podpěra tym, kiž chcedźa serbsce wuknyć
  • Jedna ze serbskich institucijow (a potom konkretna wosoba) měła zamołwita być za kulturnu protyčku, kotraž je jednora a z tym wšěm přistupna, zo njebychu so serbske kulturne zarjadowanja w Serbach wjace prěkowali.

Wo čo chceće so prócować, jeli sće wolena?
K tomu njemóžu hišće ničo konkretneho rjec, to so zawěsće z dźěła w ZP po wěstym času pokaza.

Wizija – hač do 2100 chcemy 100.000 rěčnikow zdobyć. Što je waša wizija za 2100?
Nimo podpěry za młode serbske swójby abo wabjenja za jich nawrót do Łužicy, měli so tež serbsce wuknjacy Němcy z wosebitymi naprawami podpěrać, zo móhli woni našu rěč spěšnišo a efektiwnišo nawuknyć, hač na př. z dwěmaj hodźinomaj serbšćiny tydźensce. K tomu słuša, zo dyrbjała so němskim sobudźěłaćerjam w serbskich institucijach, hdyž za čas intensiwneje rěčneje šule serbšćiny njedźěłaja, jich měsačna mzda w tym času dale płaćić.

 

Bjarnat Cyž –
kandidat za zwjazkowe předsydstwo Domowiny

Staroba: 73 lět

Powołanje: diplomowy inženjer, bywši jednaćel Domowiny

Kotre towarstwo Was namjetuje?
Zwjazk serbskich rjemjeslnikow a předewzaćelow z. t.

Kak dołho sće hižo čłon zwjazkoweho předsydstwa?
Sym z lěta 2017 čłon zwjazkoweho předsydstwa.

Čehodla chceće so w Zwjazkowym předsydstwje Domowiny angažować?
Chcu ze swojim angažementom něšto přinošować na dobro Serbow. Přez dotalne funkcije – na přikład jako wiceprezident FUEN abo tež gmejnski radźićel – sym hižo wjele nazhonjenjow zběrał, kotrež chcu rady do dalšeho dźěła zaplesć a tež z młódšej generaciju dźělić.

Što su po wašim měnjenju najwažniše temy serbskeho ludu?
Su to kubłanje a wožiwjenje serbskeje rěče. Dale pak su tež finančne naležnosće wažne, zo so pola spěchowanja serbskeho ludu pře wjele njeskrótši. Tež wozrodźenje a wabjenje noweho je za wuwiće Serbow wažne. Tak na přikład tež čłonstwo młodych akterow.

Wo čo chceće so prócować, jeli sće woleny?
Chcu so za nowelu serbskeho zakonja zasadźeć. Je wažne, zo Domowinu w jeje funkciji jako zastupjerku serbskich zajimow skrućimy. Nimo toho leži mi serbske šulstwo na wutrobje. Dotal mamy tam separatny zakoń. Bych to chcył změnić a serbske šulstwo do Sakskeho zakonja zapřijeć.

Trjebamy wuměnjenja, zo so to napřećiwne njestanje a serbska rěč so wotpołoži. Tež dalekubłanja za pedagogow/-kow a kubłarkow/kubłarjow su wažne. A tež, zo so w šuli wo Serbach wuči.

Wizija – hač do 2100 chcemy 100.000 rěčnikow zdobyć. Što je waša wizija za 2100?
Mam zaměr za realistiski. Serb je, kiž so k tomu wuznaje. Ale trjebamy při wšěm měritka: zo serbujemy, tradicije hajimy a kulturu pěstujemy. Być aktiwny Serb je za mnje wizija.

 

 

Roman Dźisławk –
kandidat za zwjazkowe předsydstwo Domowiny

Staroba: 49 lět

Powołanje: zawodny hospodar, nawoda logistiki pola Hornjołužiskich klinikow ptzwr

Kotre towarstwo Was namjetuje?
Towarstwo Cyrila a Metoda z. t.

Kak dołho sće hižo čłonka ZP?
Dotal hišće nic.

Čehodla chceće so w Zwjazkowym předsydstwje Domowiny angažować?
Wažnej stej mi serbske šulstwo a serbske rěčne kubłanje. Nimo toho chcu nabožno-narodne herbstwo wobchować a so za dalewuwiće pastoralneho ruma zasadźować. Přinjesu hižo někotre nazhonjenja z dalšeho čestnohamtskeho angažementa sobu: sym čłon staršiskeje iniciatiwy Radwor z.t., čłon župneho předsydstwa župy Budyšin, čłon předsydstwa TCM, čłon CDU a čłon sportoweje jednotki Radwor.

Što su po wašim měnjenju najwažniše temy serbskeho ludu?
Wobchowanje serbskeje rěče a kultury a serbske rěčne wukubłanje na šulach.

Wo čo chceće so prócować, jeli sće woleny?
Chcu so za to zasadźować, zo wostanje Domowina jenička rěčnica Serbow.

Wizija – hač do 2100 chcemy 100.000 rěčnikow zdobyć. Što je waša wizija za 2100?
Moja wizija je, zo je serbšćina dominowaca rěč we wšitkich serbskich kubłanišćach – wot pěstowarnje hač do wyšeje šule abo gymnazija. A to nic jenož we wučbje, ale tež na chódbach a we wšědnym dnju.

 

                                 

Joachim Glücklich –
kandidat za zwjazkowe předsydstwo Domowiny

Staroba: 66 lět

Powołanje: šulski nawoda (30 lět dołho)

Kotre towarstwo Was namjetuje?
Župa „Handrij Zejler“ Wojerecy

Kak dołho sće hižo čłon zwjazkoweho předsydstwa?
Běch wot lěta 2002 do 2008 čłon zwjazkoweho předsydstwa za Wojerowsku župu.

Čehodla chceće so w Zwjazkowym předsydstwje Domowiny angažować?
Sym znowa čłon župneho předsydstwa a chcu so tež w zwjazkowym předsydstwje angažować. Wjele ludźi je mnje narěčało, hač njebych zajim měł a tuž tomu wotpowěduju. Nimo toho sym jara aktiwny a sym přez to hižo mnoho nazhonjenjow zběrał. Mam małe předewzaćelstwo a wjedu turistow po serbskim swěće.

Što su po wašim měnjenju najwažniše temy serbskeho ludu?
Po mojim měnjenju je serbska rěč to najwažniše a naprawy za dobro tuteje. Tak měli so na přikład šule skrućić, ale tež starši.

Wo čo chceće so prócować, jeli sće woleny?
Chcu so za zjednoćenje serbskeho sejma a Domowiny angažować. Nimo toho zajimuje mje šulska politika a kak z njej dale dźe. Dale je mi wažne, zo so naprawy za dobro serbskeje rěče přewjedu a tež, zo z dźěłowych městnow, kotrež su na dobro Serbow wusměrjene tež něšto na “bazy” wuskoči. Štož njebych chcył je stronsku politiku diskutować.

Wizija – hač do 2100 chcemy 100.000 rěčnikow zdobyć. Što je waša wizija za 2100?
Zo nimamy jenož kulturu a narodne drasty, ale zo sej zdźeržimy aktualny minimum. Wjace by móžno było, wosebje, hdyž nakromne kónčiny zapřijamy.

 

 

dr. habil. Hartmut S. Leipner –
kandidat za Zwězkowe pśedsedarstwo Domowiny

Starstwo: 66 lět

Pówołanje: fyzikaŕ, wuměńkaŕ

Kótare towaristwo Was naraźijo?
Župy Dolna Łužyca a Maćica Serbska

Kak dłujko sćo južo cłonk ZP?
wót lěta 2021

Cogodla cośo se w Zwězkowem pśedsedaŕstwje Domowiny angažěrowaś?
Domowina jo politiski pśipóznaty zwězk wšyknych Serbow. Ako zastupjaŕka zajmow Serbskego luda trjeba efektiwny nawjedowański gremium, w kótaremž cu se nadalej angažěrowaś z wósebnym śěžyšćom na zajmy Dolnych Serbow. Cu k tomu pśinosowaś, skšuśiś Zwězkowe pśedsedaŕstwo ako cesnoamtsku politisku instancu, kenž wusko ze Serbskima radoma pla krajneju parlamentowu w Bramborskej a Sakskej gromadu źěla. Wažne jo mě teke zwisk k drugim mjeńšynam w Nimskej a w Europje. Za to cu teke w pśichoźe statkowaś ako cłonk Mjeńšynoweje rady Nimskeje a we FUEN.

Co su pó wašom měnjenju nejwažnjejše temy serbskego luda?
Ako nejžwažnjejšu temu wiźim zdźaržanje našeje rěcy. Trjebamy na jadnem boce hyšći wjele wěcej iniciatiwow a projektow, a na drugem boce musymy krizu kubłańskego systema pśewinuś.  Wjele problemow njejo rozwězane: konkretna realizacija konceptow rěcneje politiki, koordinacija serbskich kubłańskich póbitowanjow, pšašanja dorosta na kubłańskem pólu, wukubłanje wucabnikow.

Wobchadanje ze Serbami jo měritko demokratije a participacije. K tomu słuša, až informacija wó połoženju Serbow musy pśiś do nimskeje zjawnosći. Za pśichod Serbskego luda jo wójowanje pśeśiwo nimsko-nacionalnym a ekstremistiskim tendencam esencielne.

Za co cośo se procowaś, jolic sćo wólony?
Zwězkowe pśedsedaŕstwo njejo zastojstwo serbskich projektow. Dejmy na to glědaś, až zakładne demokratiske rozsudy pśidu wót wuzwólonych cesnoamtskich cłonkow ZP, kenž se pśesajźiju pomocy pśistajonych Domowiny. Debata jo notna, kaka struktura Zwězkowego pśedsedaŕstwa wótpowědujo wupominanjam pśichoda nejlěpjej a kak móžomy wěcej Serbow do wuzwólenja togo gremija zapśěgnuś. 

Wizija – až do 2100 comy 100.000 powědarjow zdobyś.  Co jo waša wizija za 2100?
Ja wiźim dwójorěcnosć Łužyce, źož Serby su pśipóznaty a rownopšawny lud na wšakich rowninach, ako realizěrujobnu wiziju. Serbska rěc jo w tom casu pśewinuła jeje doł, jo stabilna a srědk wšedneje komunikacije.

Statement
Zdźaržanje demokratiskeje pógromadnosći jo zakład za strowe wuwiśe našogo luda. Wiźim, až to jo wobgrozone wót radikalnych mócow wótwenka a znutśika. Ako Serb a kśesćijan, kenž jo wótrosł w diktaturje, cu wšykne swóje mócy za to zasajźiś, až teke naše źiśi a źiśiźiśi budu w demokratiju a w měrje žywe byś.

 

 

 

Marlis Młynkowa –
kandidatka za Zwjazkowe předsydstwo Domowiny

 

Staroba: 55

Powołanje: přistajena zarjadnistwa

Kotre towarstwo je namjetowało:
Župa “Michał Hórnik” Kamjenc

Kak dołho hižo w ZP:
znajmjeńša 10 lět

Čehodla chceće so w Zwjazkowym předsydstwje Domowiny angažować?
Dźěło mi wjeselo čini. Mi je wažne, zo njejsym jenož jednu periodu pódla, ale dlěši čas, zo bych procesy lěpje posudźować móhła. Nimo toho je wažne, zo wědu bjezposrědnje dale damy – to rěka, zo ći starši swoju wědu młódšim spřistupnja.

Što su po Wašim měnjenju najwažniše temy za Serbski lud?
Wažny stołp je kubłanje. Wosebje kontinuita je wažna. To rěka zo to, štož mamy, skrućimy ale tež dale wjedźemy. Na tutym polu mamy w Serbach wšelake měnjenja. Mi je wažne, zo móžemy našu serbsku identitu skrućić. A tež, zo so za to zasadźujemy, zo Serbstwo njezahinje. Nimo toho je tež wažne perspektiwu tym skićić, kiž přićahnu, zo tež woni resp. jich dźěći rěč nawuknu. Přistup je po mojim měnjenju lochce, hrajkajo so z rěčumóžny. 

Što chceće w padźe wolenja rady změnić?
Po mojim měnjenju njeje trjeba, přeco něšto změnić. Chcu rady to wobstejace dale zaručić.

Wizija – 2100 chcemy 100.000 rěčnikow zdobyć. Što je waša wizija za 2100?
Bych so wjeseliła, hdyž so zasadnje wjace rěčacych dobudu. Mam zaćišć, zo bě čas, hdyž bě nam wědomiše, serbsku rěč přeco wužiwać. By derje było, jeli so nam to zaso radźi a so wšě zaso tróšku wjace prócujemy.